Všetko sa to začalo 8. júna, keď sa tridsiati piati žiaci nášho gymnázia vybrali na cestu za novými zážitkami, priateľstvami a skúsenosťami. Naším cieľom bolo Gymnázium sv. Jána Pavla II. v poľskom meste Spiczyn neďaleko Lublina. Po náročnej ceste sme dorazili na miesto, kde nás čakalo samé prekvapenie.
V prvý deň sme sa po večeri vydali do školy, ktorá bola od peknej ubytovne, kde sme bývali, vzdialená asi pol hodinu cesty. Zvedaví na to, čo nám Poliaci v škole pripravili, sme po vstúpení do školy ostali v nemom úžase. Tamojší študenti nás nielenže privítali s otvorenou náručou, ale nám aj tlieskali, dievčatám dali ruže a pocity únavy vystriedali neopísateľne pozitívne emócie.
Po diskotéke a spoznávaní sa sme tešili na druhý deň a ďalšie zážitky s novými kamarátmi, ktorí nám svojou povahou a zmyslom pre humor boli skutočne veľmi podobní. Počas dňa stráveného v škole sme ukázali aj svoje väčšie či menšie tanečné, divadelné, kulinárske alebo mediálne schopnosti, ktoré v nás driemu. Vrcholom dňa bol futbalový zápas našich žiakov proti poľským, v ktorom sme sa statočne držali najmä v prvom polčase. Večerná opekačka s hudbou len dotvorila atmosféru skvelého dňa, v závere ktorého sme museli dať zbohom našim novým kamarátom.
Nasledujúce dni nadobudli poznávací charakter. Čakala nás prehliadka poľského historického mesta Lublin, ktoré vďaka piatim univerzitám a prítomnosti mnohých mladých ľudí získalo povesť rušného študentského mestečka. Pozreli sme si novogotický zámok postavený na mieste starého hradu, kaplnku Svätej Trojice so vzácnymi freskami a z hradnej veže sa nám naskytol očarujúci výhľad na mesto. Spoznávanie mesta pokračovalo prehliadkou Múzea lublinskej dediny. V nedeľu sme po svätej omši navštívili koncentračný tábor Majdanek, ktorý sa nachádza na predmestí Lublinu. Antonina Gajos, učiteľka poľského jazyka, nám poskytla množstvo informácií o živote väzňov, o masových vraždách a zverstvách, ktoré páchali nacisti. Štyri dni v Poľsku nás síce vyčerpali, no cestou domov boli naše myšlienky opäť pri Poliakoch a pri tom, čo im pripravíme, keď prídu k nám.
Poľská návšteva na Slovensku bola už v mnohom iná ako tá naša u nich. V prvom rade sme sa viac zblížili a omnoho viac ako na prehliadky rôznych zaujímavých miest sme dbali na to, aby sme s poľskými rovesníkmi strávili veľa času a ešte viac ich spoznali.
V prvý deň ich pobytu v Snine sme si pre nich pripravili privítanie v duchu ľudových tradícií, občerstvenie a diskotéku. Podobný program, ako bol v Poľsku, sme mali v piatok. Ukázali sme im náš školský deň a naučili ich karičku, ľudové piesne, skladať lego roboty a hrať anglické divadlo. Spoločne sme pripravili pohostenie a zasadili strom priateľstva. Večer sa k slovu hlásil futbalový ošiaľ, keďže na Majstrovstvách Európy futbalistov do 21 rokov sa v Lubline, ktorý sme týždeň predtým navštívili, stretli vo vzájomnom dueli reprezentácie Slovenska a Poľska. Naši futbalisti vyhrali nad Poliakmi 2:1, a tak sa tvárach hostí zračilo sklamanie.
.jpg)
Bolesť nôh ani oblačné počasie nás neodradilo od sobotňajšieho výstupu na Sninský kameň. Symbol nášho mesta nám pripravil veterné podmienky pripomínajúce skôr november ako jún. Výlet sme si veľmi užili, avšak väčšie zážitky nám pripravil večerný pobyt na internáte, kde bývali naši hostia. Zblížili sme sa a pri lúčení naši kamaráti netajili smútok, po tvárach im stekali slzy.
V nedeľu ich pred odchodom čakalo ešte jedno prekvapenie. Nechali sme ich v tom, že nás už nikdy neuvidia, no v slnečné nedeľné ráno sme sa s nimi prišli rozlúčiť ešte raz. S úsmevom sme ich odprevádzali a v srdci sme my aj oni cítili, že by sme veľmi radi strávili spolu dlhší čas.
Dojmy študentov našej školy, ktorá sa do tejto výmeny pustila prvýkrát, sú pozitívne. Nielenže sme spoznali kultúru našich susedov, ale s viacerými sme nadviazali aj blízky vzťah. V mene všetkých mladých ľudí zúčastnených na tomto výmennom pobyte môžem povedať, že to bola jedna z najlepších skúseností v našich životoch a v kontakte s blízkymi z Poľska ostaneme ešte dlho. Veľké ďakujem patrí riaditeľovi poľského gymnázia Tomaszovi Żurawowi, nášmu riaditeľovi Jozefovi Lojanovi, ako aj poľským a slovenským pedagógom. Šimon Čop, 1.AG
.jpg)
