info

Školská psychologička

Blog školskej psychologičky

Božia záhrada

Boh stvoril záhradu a dal vyrásť rôznym stromom a rastlinám. Tu sa stretlli spolu jahoda, jablko, hrozno a citrón. Jedno pred druhým sa začali navzájom porovnávať.

Jahoda vraví, že je priam srdcom ovocia. Veď aj vyzerá ako srdce; určite musí byť srdcovkou Boha. Je sladučká i na pohľad krásna. Hrozno však namietalo. „Ale ležíš v hline na zemi. Pozri sa na mňa! Ja som síce jeden strapec, ale som ovešaný bobuľkami naplnenými šťavňatou dužinou. Po mne siahajú všetci ľudia; ba aj lahodné víno zo mňa robia.“ Jablko sa nedalo a vyvýšilo sa ešte vyššie než konáre jablone, na ktorej viselo: „Pozrite sa na mňa! Ja som veľmi zdravé a odolné; viem rásť takmer všade. Niet divu, že mňa si ľudia najčastejšie pestujú.“

V ústraní stál citrón. Neodvážil sa ani prehovoriť. Ostatné ovocia si ho nevšímali. Bol ako bez farby, celý nejaký nezdravo žltý, žlto-zelený. Ani nechutil; všetkým len ústa vedel vykriviť. „Čo s takým? Na nič neni dobrý“, uvažovali. Citrón bol veľmi smutný. Keď to počul, až sám v sebe sa cítil kyselý a ticho túžil byť ako ostatní. Hoc by ho možno v tom blate boli aj pošliapali ako sladkú jahodu; hoci by žil v nebezpečenstve ako hrozno, že ho vtáky pozobú; hoci by mu malo hroziť ako jablku, že z výšky padne na zem a rozbije sa... Len keby ho mali tak radi ako aspoň jedného z nich. Čo všetko by za to dal.

Jedného dňa Boh ochorel. Vyhlásili po celej záhrade, že sa hľadá liek. Rozbehli sa pracovníci a hľadali, a hľadali, a nenašli nič, čo by vedelo chorobu vyliečiť. Ponúkala sa jahoda, hrozno i jablká. Všetkých vyskúšal, neosvedčil sa ani jeden. Citrón sa neodvážil ani ukázať, keď prechádzali pracovníci okolo, aby nebol kyselý. Boh si na neho však spomenul. Veď na každú chorobu dal do svojej záhrady liek. Tak ho pracovníci našli a priviedli k Nemu. Boh ho zodvihol do dlane, prijal a ozdravel. Dal vyhlásiť po celej záhrade (aj keď sa už echo široko-ďaleko rozšírilo aj pred oficiálnou správou), aké výnimočné liečivé zásluhy má citrón.

Od tej chvíle ho všetci hľadali.

 

Učený – Šikovný – Svätý

Toto je príbeh jedného chlapca, ktorému rodičia dali meno Jozef Mária, lebo sa narodil v maštali. Prišli totiž o majetok, lebo otec bol niekomu ručiteľom a nevedel za neho splatiť dlh.

Chlapec v škole nevynikal. Nevedel čítať ani písať. Deti sa mu posmievali lebo chodieval s pootvorenou pusou. Zdal sa byť taký jednoduchší. Vyhýbali sa mu, lebo mal na nohe hnisajúci vred a na čele vyrážky, ktoré – ako rany - zapáchali. Nikto sa s ním nechcel hrať. Rodičia chceli, aby sa vyučil aspoň remeslu, ale nehodil sa ani na to. Typ dieťaťa, ktorý nebol snom tohto sveta, možno ani rodičov, zato Boh mal veľký sen pre neho. Chlapec sa rád modlil i postil, a chcel patriť len Bohu. Prijali ho ku kapucínom, ale po 9 mesiacoch ho aj prepustili, lebo bol nemotorný a všetko rozbil. Na príhovor františkána ho prijali františkáni a pre jeho veľkú poníženosť a poslušnosť u nich ostal, a až tam sa naučil čítať a písať. Napriek všetkej neprajnosti osudu, pre dary nábožnosti a duchovnej múdrosti sa stal kňazom. Boh to, že ho povýšil dokázal až tak doslovne, že mu dal milosť levitovať. Toho, ktorého nikto nechcel, vyhľadávali davy, že ho museli až ukrývať. To bol svätý Jozef Kupertínsky*.

Ale ani taký učenec ako sv. Tomáš Akvinský nezačínal ako mudrc. Jeho volali spolužiaci škaredo: „nemý vôl“. Jeho učiteľ Albert im však povedal: „Vy nazývate Tomáša nemým volom, ale príde čas, keď sa on ozve takým mohutným hlasom, že ho počuje celý svet!“ A jeho hlas trvá dodnes.

 

Božie povolanie a Pracovné povolanie

Škola je dôležitá, ako mnohí uznáme, nie pre známky a úspech, ale pre ovocie učenia sa a rastu, čím nás Boh pripravuje na povolanie svätosti, ktoré pre nás má. Môže aj nemusí to byť učenosť, ako vidno na týchto dvoch príkladoch svätých. Boh každému z nás vraví: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej“ (Jer29,11) a konkrétne poslanie: „ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ (Sk13,2) Kto mieri na svätosť (u seba, či u svojho dieťaťa), určite dosiahne maximum svojho potenciálu. Plnosť šťastia. Kto mieri na známky, či čisto školský úspech, môže minúť svoje povolanie, budúcnosť a šťastie.

Nie je náhoda, že deti našej spoločnej školy, majú práve vás za svojich rodičov. Ste im daní ako dar, lebo práve skrze vašu lásku, ako po schodoch, budú môcť vystupovať k veľkej životnej úlohe, k Božiemu poslaniu.

Namiesto záveru by som chcela ponechať iba jednu otázku k týmto trom spolu-súvisiacim textom, keďže by som tému chcela skôr otvoriť, než krátko spomenúť a uzavrieť, a to práve pre vašu nezastupiteľnú úlohu v šťastí svojich detí:

Čo vás oslovilo, ako a prečo?

Požehnanie z hlbokého prežitia Veľkej Noci,

Mgr. Martina Dašková, PhD.

*voľne dostupný film o sv. Jozefovi Kupertinskom je aj na youtube v angličtine: St Joseph of Cupertino The Reluctant Saint

 

 

Novinky

Kontakt

  • Cirkevná spojená škola
    Švermova 10, 069 01 Snina
  • +421 057 7622361
    +421 911 798 700

Fotogaléria